Ani ja som tomu neverila, no nereálne sa stalo skutočnosťou. Keď sme plánovali našu svadbu, za notebookom som presedela hodiny. Čítala som si o rôznych radách, tipoch a trikoch, prezerala si ceny jednotlivých služieb a rôzne hodnotenie jednotlivých agentúr. Pri tomto „samoštúdiu“ som natrafila na strašne veľa článkov o svadobných pozvánkach a oznámeniach, ktoré boli venované hlavne tomu, aký je v týchto dvoch veciach rozdiel. Keďže sa mi to zdalo celkom jasné, nechápala som úplne to, prečo niekto vôbec o tejto téme píše, veď je to neskutočná strata času. Potom však prišiel náš svadobný deň a ja som pochopila, že tieto články podstatné naozaj sú a asi by sa ich malo vyskytovať viac.
Asi dva mesiace pred svadbou sme rozposlali svadobné oznámenia a pozvánky na svadbu. Oznámenia putovali do sto poštovných schránok. Týchto ľudí sme na svadbu nepozývali, len sme im dávali vedieť, že sa ideme brať. Väčšinou https://www.tripadvisor.sk/ShowUserReviews-g274933-d8729946-r361103798-Galeria_Mlyny-Nitra_Nitra_Region.html išlo o našich známych, s ktorými však neudržiavame nejaké blízke vzťahy. Ďalších cca päťdesiat pozvánok, putovalo do ďalších schránok, a to tých, ktoré patrili ľuďom, ktorých sme chceli mať na svadobnom obrade, na hostine a aj na následnej zábave.
Pokúsim sa to skrátiť, aby som sa čím skôr dostala k meritu veci. Obrad prebiehal v jednej dedine a všetko ostatné v druhej. Prevoz bol zabezpečený autobusmi. Keď sme však vystúpili pred kulutárok, kde mal byť obed a to všetko ostatné, z autobusu vystúpili aj ľudia, ktorých sme na svadbu nepozívali. Koho by napadlo kontrolovať, kto nastupuje do autobusu? Môže sa to javiť ako vtipná historka, no tých ľudí sme nemohli poslať preč. Jedlo však bolo objednané fixne a aj miesta v kulturáku. Hold, túto trápnu situáciu sme museli riešiť krízovo na mieste. Preto vám dobre radím, budúci manželia, na svadobné oznámenia pokojne napíšte veľkým písmom vetu „LEN vám dávame vedieť!!! Na svadbu vás nepozývame!!!“ zaobaľte to do niečoho vtipného a máte postarané.
