Stredná generácia Čechov a Slovákov si isto spomína na pamätný deň 1. január 1993, keď vtedajší prezident Václav Havel prekvapil verejnosť pomerne širokou amnestiou, čo vlastne znamená, že mnohým väzňom sa tresty výrazne skrátili a dostali sa na slobodu o niekoľko rokov skôr. Po eufórii, ktorá zasiahla obe naše krajiny po „zamatovej revolúcii“ a pádom komunizmu v Československu, to bol čin vyjadrujúci nádej, že ľudia sa po opustení väzenia zaradia do bežného života a budú ako sa hovorí „sekať dobrotu“. K tomu ich vyzval aj samotný prezident a apeloval na nich, aby sa voči ostatným spoluobčanom správali slušne. To však bol jediný počin v rámci opatrení, ktoré mali obyvateľov chrániť pred možnou recidívou prepustených väzňov.
Na slobodu aj recidivisti
Je naozaj naivné myslieť si, že agresívni sexuálni násilníci, recidivisti, ktorých nenapraví ani desať rokov za mrežami či vrahovia sa nad týmito jeho slovami aspoň zamysleli alebo nebodaj si ich aj vzali k srdcu. Bohužiaľ, minulosť hovorí pravý opak, svedomie u týchto ľudí by ste hľadali márne, ich netrápi nejaká prosba prezidenta či iných inštitúcií, žili si naďalej svoj zabehnutý spôsob života a bolo ich naozaj dosť. Jediným ospravedlnením voči verejnosti bol v tých pohnutých časoch fakt, že nielen Havel, ale aj široká verejnosť túto amnestiu považovali za správnu, celá sa totiž niesla v duchu slobody, ktorou sme chceli začať nový rok a aj celú ďalšiu etapu nášho spoločenského a politického života. Sloboda symbolizuje demokraciu a práve o tú prišli odsúdení, na ktorých sa teraz vzťahovala amnestia.
Mafia určovala ciele
Prepustenia sa mali dotýkať prevažne politických väzňov, ale keďže tých nebolo v našich väzniciach veľa, popri nich sa na slobodu dostali aj nenapraviteľní, agresívni recidivisti a podvodníci, ktorí ako za komunizmu, tak aj v novom, rodiacom sa systéme demokracie žili a robili problémy spoločnosti, nebrali ohľad ani na komunistov a ani na demokratické zákony. Pre nich neexistovali žiadne autority, neplatili žiadne zákony a nevážili si žiadne hodnoty, jednoducho zmena k lepšiemu ani po pobyte vo väzení u nich, bohužiaľ, nenastala. Pokračovali v páchaní zločinov, dokonca aj v novom režime, získali absolútnu slobodu vo svojom konaní, zabíjali, okrádali a mnohí sa dostali k mafiánskym gangom. Pozitívum bolo jedine v tom, že mafia na týchto poskokov dohliadala, určila ciele, ktoré smerovali k ľuďom, s ktorými obchodovali a po nejakom čase sa stali pre nich nepohodlnými. Chybou tejto širokej amnestie bolo, že Havel považoval za politických väzňov všetkých ľudí, ktorých uväznil komunistický režim bez ohľadu na čin, za ktorý boli odsúdení, teda nielen tí, ktorí museli pykať za svoje politické názory proti totalitnému režimu.